NAŠA PONUKA

H R O Z N O

Vitis Vinifera

V dnešnej dobe skoro neexistuje časopis alebo webová stránka , ktorá sa zaoberá zdravým spôsobom života, kde by  ste sa  nestretli  s článkami o blahodárnom účinku vína, ktoré je úžasné kvôli  jeho antioxidačným účinkom . Avšak málo sa dozvedáme o hrozne, ktorého bobuľa skrýva celý vesmír kladných vlastností, ktoré pretransformovalo energiu slnka a zeme a vložilo ho do vína. Vinič  je jedou z najstarších rastlín Zeme, existovalo milióny rokov pred zrodením človeka, ktorý ho vyšľachtil. Vinič sa objavil pred okolo 15 miliónmi rokov, je vrstovníkom palmy, topoľov, platanov a dubov. Plod viniča - hrozno - je jedno unikátne dielo prírody. Bobule hrozna sú plné vitamínov, minerálov a výživných látok, preto sa hrozno využíva aj ako liek pri rôznych ochoreniach na posilnenie organizmu. 

Vinič „ sa dožil“  ako rastlina dnešných dní vďaka tomu, že sa dokázal prispôsobiť  rôznym klimatickým podmienkam. Je historicky dokázané pomocou geológie, botaniky a archeológie, že vinič sa pestoval cielene na konzumáciu  a  výrobu vína už  pred 8000-9000 rokmi . Od Kaukazu, južných brehov Čierneho a Kaspického mora, Strednej Ázie, Mezopotámie  cez Balkánsky poloostrov ovládol celý svet. 

Bohatstvo  hroznovej bobule...

Je naivné si myslieť, že každé hrozno je vhodné na každú bolesť alebo chorobu. Ak nás zabolí žalúdok , „ zhltneme „  kilogram hrozna Bulgar a máme pocit, že vyzdravieme na druhý deň.. opak je pravdou. Ochorieť môžeme ešte viac, pretože sme pristúpili k nekontrolovanej samoliečbe.  Pokiaľ vedci a lekári prišli na to, ktorý druh hrozna, aké množstvo a presne ako účinkuje liečba hroznom, urobili nespočetné množstvo výskumov.  Tie sa zakladajú na poznatkoch o chemickom zložení  hrozna, na jeho výživovej hodnote a účinkom na určené orgány tela.

Dezertné hrozno obsahuje najviac vody, okolo 80%.  Preto nie je nič lepšie, ako uhasiť smäd v horúci letný deň strapcom vychladeného hrozna. Na druhom mieste sú to sacharidy (uhľohydráty) . Ich množstvo závisí od druhu a miesta, kde sa hrozno pestuje a je od 10 – 34% vďaka glukóze a fruktóze, ktoré rýchlo uspokojujú energetickú potrebu organizmu. Preto je hrozno veľmi vhodné pre ľudí pracujúcich fyzicky aj psychicky pri veľkej záťaži. Organické kyseliny a ich soli – hlavne jablčná a vínna kyselina - sú ďalšie v poradí dôležitosti.  Pektíny sú v množstve 0,3 – 1%, sú ľahko rozpustné vo vode aj alkohole a ako taníny  zvýrazňujú farbu vína, zúčastnené sú na tvorbe chuti a ochraňujú pred choroboplodnými mikroorganizmami. Hrajú úlohu antibiotík a potláčajú rast baktérií.

V hroznovej šťave sa nachádza 18 aminokyselín vo voľnom stave ako draselné a vápenaté soli. V hrozne sa nachádzajú všetky minerálne soli potrebné pre správnu látkovú premenu. Ich zloženie závisí  najviac od pôdy , v ktorej sa hrozno pestuje. Hroznová šťava obsahuje draslík, vápnik, magnézium, sodík, železo, mangán, fosfáty, sulfáty, a iné látky. Všetky sa nachádzajú vo forme zlúčenín organických kyselín, ktoré v žalúdku majú kyslé účinky, v bunkách majú účinky zásadité. Obsah draslíka je napr. okolo 212 mg v 100 g produktu – t.j. toľko , ako v marhuliach, banánoch alebo broskyniach, preto je prospešné pri liečbe srdcovo cievnych ochorení .

Hrozno je bohaté  na veľké množstvo vitamínu C, PP, A, B1, B2, betakarotén a i.  Nachádzajú sa v hroznovej šupke. Pokiaľ máte zdravý žalúdok, je vhodné hrozno jesť aj so šupkou, v ktorej sa nachádza vitamín C.  Výživová hodnota hrozna je veľmi vysoká. Jeden kilogram má 700 kalórií, čo sa rovná napr. 1 litru mlieka, alebo 10 vajciam, 200 g syra, 500 g mäsa, 300 g chleba, 150 g orechových jadier, 4 kg rajčín. V porovnaní s ovocím je to - 2 kg marhúľ, 3 kg melóna,  1,5 kg hrušiek alebo jabĺk, 3 kg pomarančov, atď.  Hrozno sa organizmom osvojuje do 96-98 %. Dáva energiu a silu po únave a v období rekonvalescencie.

Mladé a krásne s plodmi viniča...

Jednou z najcennejších zložiek hrozna sú jeho zrniečka a olej z nich získaný. Aj keď sa nám nechce veriť, naši predkovia nás predbehli aj v tejto oblasti. Storočia pred nami sa olej z hroznových semiačok (Oleum Vitis Vinifera)  používal ako blahodárna  a liečivá súčasť  kozmetiky na zlepšenie stavu pokožky. Starí liečitelia vedeli, že kombinácia medzi vitamínom E, ktorého je v hroznovom oleji „ požehnane“ a látkou procyanidín pomáha zlepšeniu štruktúry vrchných vrstiev pokožky. Hroznový olej sa používal pri liečbe odrenín, menších rán, popálenín, popraskanej kože.  Dnes vieme, že ak sa prijíma aj vnútorne, efekt na pokožke a vlasoch je neuveriteľný.

Zaujímavosť: ako kozmetický produkt ešte rimania používali víno s namočenými bylinkami a používali ho ako tonikum.. Pri poštipnutí zmijou používali víno, v ktorom nechali niekoľko dní odležať plody  vavrínu...Proti plešivosti používali šťavu z viničového odrezku, pri padaní vlasov víno s aloe...

V súčasnom  kozmetickom priemysle  však olej z hroznových zrniečok má jedno z prvých miest. V posledných rokoch je vychvaľované ako jeden fantastický prostriedok proti rakovine tak, ako aj červené víno 1-2 poháriky denne pre zdravie. V čom je jeho hlavný účinok? Je to vysoko aktívny bioflavón procyanidín, jeden z najsilnejších známych látok účinkujúcich proti voľným radikálom. Je to „blízky“ polyfenolom, ktoré sa nachádzajú vo víne a spolu s nimi patrí do skupiny antioxidantov ako vitamíny C a  E. Oba sa nachádzajú vo vysokých koncentráciách  v membránach hroznových zrniečok, kde je aj veľké množstvo  procyanidínu. Svoje vlastnosti si uchovávajú len pri tradičnom lisovaní za studena, aby ostali také, aké ich vytvorila matka príroda.

Ako presne sa prejavuje hroznový olej? Okrem toho, že prináša zdravie a krásu pokožke, priaznivo účinkuje na kĺby, hlavne v období stredného veku, pri profylaktike srdcovo cievnych ochorení, zvyšuje množstvo „dobrého“ cholesterolu, posilňuje imunitný systém hlavne u starších ľudí, znižuje riziko Alzheimerovej choroby tým, že ju spomaľuje.

Veda dokázala a potvrdila to, čo naši predkovia vedeli zo skúseností.. ostáva, aby sme využili poznatky z vedy a skúseností , vracajúc sa k prírode a ku všetkému, čo nám unikátny vinič ponúka.

 

(Zdroj: Bilka Lifestyle, č.4, nov.2010)